Jonas Jonasson
Stojeden-ročný starček, ktorý sa obával, že priveľa myslí
Literatúra pre dospelých
beletria
Jazyk:slovenský
360 strán
Nakladateľ : Ikar
Rok vydania : 2018
V knižnici od : 4.10.2023
Výpožičiek : 0
Stav :
Výška/šírka : 23.4x15.4 cm
Všetko sa začalo výletom teplovzdušným balónom na počesť Allanových stoprvých narodenín a štyrmi fľašami šampanského. Allan a jeho priateľ Julius sa tešili na nádherný výhľad, lenže balón bez pilota a s odtrhnutým ventilom sa nečakane odlepil od zeme a vzlietol. Dvaja vzduchoplavci tvrdo pristáli v mori. Zachránila ich severokórejská loď. Vo sne by im nenapadlo, že kapitán lode pašuje aktovku plnú uránu pre vodcu Kim Čong-una na jeho tajné plány s jadrovými zbraňami.
Allan Karlsson a Julius Jonsson sa tak ocitli uprostred šialenstiev celosvetovej diplomatickej krízy. V centre pozornosti sú jadrové zbrojenie, kohútie zápasy medzi mocnými, hlúposť, zloba a úskoky. Počas svojho putovania Allan narazí okrem Kima aj na Donalda Trumpa, Vladimira Putina, Angelu Merkelovú či švédsku ministerku zahraničných vecí, ktorá si udivene kladie otázku, či toto všetko je naozaj možné. Allana celý čas naviguje jeho najcennejší majetok – čierna tabuľka, teda iPad. V nej nachádza všetko, čo za niečo stojí, ale ešte viac toho, bez čoho by sa celkom rád zaobišiel.
„Mojím zámerom bolo pripomenúť udalosti dvadsiateho storočia, aby sme na ne nezabudli a nemali tendenciu dopúšťať sa tých istých chýb. Svoje posolstvo som sa usiloval zabaliť do láskavého humoru.
Kniha sa pomerne rýchlo rozšírila po svete. No svet sa ani zamak nezlepšil.“
Jonas Jonasson
ÚRYVOK :
„Tak sa predsa nemôžete volať!" Čoby nie, najmä ak máte indický pôvod. Simran plus všetky tie ostatné mená sa ocitol v Indonézii po nešťastnom incidente s dcérou istého absolútne nechápavého muža. Julius prikývol. „Otcovia dcér vedia byť oveľa nechápavejší než ostatní. Ale preto ešte netreba mať meno, na ktorého vyslovenie potrebujete celé predpoludnie, však?" Muž, ktorý sa volal, ako sa volal, na význam vlastnej identity hľadel pragmaticky. A možno prejavoval zmysel pre humor. „Ako by som sa podľa vás mal volať?" Júliusovi sa indický zbeh páčil. No ak tu majú spolu sedieť a spoznávať sa, s tými menami treba čosi urobiť. Po mužovej otázke sa Julius chopil príležitosti. „Gustáv Svensson," vyhlásil Julius. „To je dobré meno, sadne do úst a ľahko sa zapamätá." Muž odvetil, že nikdy nemal problémy spomenúť si na Simra-na Aryabhata Chakrabartyho Gopaldasa, ale súhlasí s tým, že Gustáv Svensson znie pekne. „Švédske meno, však?" ubezpečil sa cudzinec. Julius spokojne prikývol, veď švédskejšie už ani nemôže byť. Práve vtedy a tam sa začal rodiť jeho nový podnikateľský plán. * * * Kým Julius Jonsson a Simran Voľajaký dopili tretí pohárik araku, naozaj si udreli do nôty. A než sa večer skončil, jednoznačne usúdili, že sa musia opäť stretnúť. Na tom istom mieste, v rovnakom čase a hneď nasledujúci večer. Julius sa skalopevné rozhodol, že muž s nemožným menom sa bude volať Gustáv Svensson. Simra-novi Aryabhatovi Chakrabartymu Gopaldasovi sa to zapáčilo. Veď doterajšie meno mu neprinieslo bohvieaké šťastie. Chlapi v rovnakom duchu pokračovali niekoľko večerov po sebe. Ind si zvykol na novú identitu. Pozdávala sa mu. Už deň po ich zoznámení sa Ind prihlásil na pobyt v hoteli pod starým menom a spokojne si tam žil po celý čas, čo spolu s Júliusom snovali plány na budúcu spoluprácu. Keď riaditeľ hotela pomerne dôrazne oznámil, že od indického hosťa očakáva platbu,
„Tak sa predsa nemôžete volať!" Čoby nie, najmä ak máte indický pôvod. Simran plus všetky tie ostatné mená sa ocitol v Indonézii po nešťastnom incidente s dcérou istého absolútne nechápavého muža. Julius prikývol. „Otcovia dcér vedia byť oveľa nechápavejší než ostatní. Ale preto ešte netreba mať meno, na ktorého vyslovenie potrebujete celé predpoludnie, však?" Muž, ktorý sa volal, ako sa volal, na význam vlastnej identity hľadel pragmaticky. A možno prejavoval zmysel pre humor. „Ako by som sa podľa vás mal volať?" Júliusovi sa indický zbeh páčil. No ak tu majú spolu sedieť a spoznávať sa, s tými menami treba čosi urobiť. Po mužovej otázke sa Julius chopil príležitosti. „Gustáv Svensson," vyhlásil Julius. „To je dobré meno, sadne do úst a ľahko sa zapamätá." Muž odvetil, že nikdy nemal problémy spomenúť si na Simra-na Aryabhata Chakrabartyho Gopaldasa, ale súhlasí s tým, že Gustáv Svensson znie pekne. „Švédske meno, však?" ubezpečil sa cudzinec. Julius spokojne prikývol, veď švédskejšie už ani nemôže byť. Práve vtedy a tam sa začal rodiť jeho nový podnikateľský plán. * * * Kým Julius Jonsson a Simran Voľajaký dopili tretí pohárik araku, naozaj si udreli do nôty. A než sa večer skončil, jednoznačne usúdili, že sa musia opäť stretnúť. Na tom istom mieste, v rovnakom čase a hneď nasledujúci večer. Julius sa skalopevné rozhodol, že muž s nemožným menom sa bude volať Gustáv Svensson. Simra-novi Aryabhatovi Chakrabartymu Gopaldasovi sa to zapáčilo. Veď doterajšie meno mu neprinieslo bohvieaké šťastie. Chlapi v rovnakom duchu pokračovali niekoľko večerov po sebe. Ind si zvykol na novú identitu. Pozdávala sa mu. Už deň po ich zoznámení sa Ind prihlásil na pobyt v hoteli pod starým menom a spokojne si tam žil po celý čas, čo spolu s Júliusom snovali plány na budúcu spoluprácu. Keď riaditeľ hotela pomerne dôrazne oznámil, že od indického hosťa očakáva platbu,